fbpx

Jana Pištejová: Vždy som šla za volaním srdca

V súčasnosti je viac než potrebné zamerať sa na dobro a usilovať sa oň na každom kroku. Ani naša návrhárska špička nenechala túto tému nepovšimnutú. Najnovšia kolekcia Jany Pištejovej je veľmi vzdušná a symbolizuje anjelov mieru. Návrhárka by ňou rada poukázala na čistotu v nás ľuďoch. Životný postoj sa dá veľmi výrazne vyjadriť aj cez oblečenie a doplnky.

„Dlhodobejšie spolupracujem so svetoznámou dizajnérkou Aničkou Škarda z Liberca, ktorá podľa mojich modelov dotvára šperky a koruny. Naše aktuálne modely z kolekcie Anjeli a démonipredstavujú mysteriózne víly, ochrankyne mieru, ženy akoby prichádzajúce z mysterióznych filmov. Použili sme veľmi kvalitné materiály, od Swarovského krištále cez hodváb, aby všetko krásne vialo a najmä, aby modely vytvorili pohyb čistej duše, ktorú túžim ľuďom ukázať. Sú to víly prinášajúce mier,“ hovorí renomovaná módna návrhárka o svojej novej kolekcii. Okrem bielej používa aj iné farby, červená poukáže na zbytočné krviprelievanie a čierna symbolizuje zlého démona. Návrhárka spolupracuje s Bratislavskými módnymi dňami už dvanásť rokov a teší sa na to, ako divákom už čoskoro ukáže modely vo výnimočnej atmosfére na Dunaji. 

Za všetkým je túžba tvoriť

Jana pochádza z Popradu a túžbu kresliť a tvoriť v sebe cítila odmalička. Vždy počúvala hlas svojho srdca a mala šťastie, že vedela, čo chce. Mala len šesť rokov, keď začala chodiť na výtvarnú výchovu na ZUŠ. „Mala som obdobia, keď som potrebovala byť sama a tvoriť. Veľmi ma bavila figurálna kresba a kompozícia figúr, neskôr som si doma začala kresliť návrhy na bábiku Barbie. Prvé svadobné šaty som vytvorila práve na ňu,“ hovorí.Voľba strednej školy bola preto jasná – odevná škola vo Svidníku. Keďže Jana patrila medzi aktívne deti, predtým chodila na päť rôznych krúžkov, cítila sa na internáte veľmi nevyužitá. Začala teda precvičovať aerobik a hneď sa zapojila do všetkých školských súťaží. Ako prváčka nakreslila kolekciu, ktorú štvrtáčky ušili. Do módneho sveta teda vhupla rovnými nohami. Bolo to krásne a bezstarostné obdobie naplnenej mladosti. 

Prvé kariérne kroky

Jana cítila, že pre jej budúcu prácu bude dobré, ak si rozšíri vzdelanie, a preto pokračovala vysokoškolským štúdiom textilnej školy v Liberci. Ateliér, ktorý mohli študenti využívať na prax, im nebol k dispozícii tak často, ako by si Jana želala, tak sa opäť necítila dostatočne naplnená. Stále mala v sebe túžbu napredovať a posúvať sa. Našla si externý ateliér a zlákala ďalších študentov, aby spolu ušili kolekciu do súťaže. A vyhrali ju. „Nedokázala som len posedávať po krčmách, túžila som niečo neustále tvoriť,“ spomína Jana. Školu nakoniec nechala, pretože si nevedela predstaviť, že strávi podobne ďalšie roky. Jej kroky viedli do Anglicka na London College of Fashion. Tam sa zamerala najmä na módny dizajn, ale aj photoshop pre módnych návrhárov: „V tom čase som o počítačoch netušila nič, taktiež britský prízvuk bol pre mňa absolútny šok, takže som bola hodená do vody. A to bolo to najlepšie, čo sa mi mohlo stať,“ hovorí. V Londýne zažila kozmopolitné prostredie a možnosť voľby na vlastnej koži. Nik študentov netlačil do jedného smeru, dostali dostatok priestoru na tvorbu a každý tak vynikal v niečom inom. Treba však podotknúť, že Janke veľmi pomohli skúsenosti z Československa. Ovládala už rôzne technológie a konštrukcie strihov, zatiaľ čo jej anglickí spolužiaci sa to len učili. 

Založenie vlastnej značky

Po návrate na Slovensko sa zamestnala v módnej firme Zoe. Návrhári v nej tvorili nositeľné veci, zameriavali sa na výber farieb, ladenie siluety, zadávanie do výroby a učila sa aj poznávať obchod či výrobcov. Ako obchodný riaditeľ tam vtedy pracoval Jaro Slávik. Po tejto skúsenosti už nasledovalo založenie firmy Unique. S niektorými klientmi z tých čias Janka spolupracuje dodnes. A ako sa potvrdzuje aj v tomto prípade – dobré vzťahy sú na nezaplatenie, návrhárka začala spolupracovať s Luciou Hablovičovou, Erikou Judíniovou, Marianou Ďurianovou, Zlaticou Puškárovou i Martinou Šimkovičovou. Našla sa v televízii a začala šiť šaty aj pre súťažiace MISS Slovensko. Po týchto skúsenostiach už túžila šiť iba autorské veci. „Veľmi rada sa venujem individuálnej tvorbe, navrhujem plesové a svadobné šaty, pre mňa je to najkreatívnejšia možnosť voľby. Na móle počas Bratislavských módnych dní si môžem dovoliť ukázať aj viac, niečo, čo by som pri tvorbe pre svoje zákazníčky nemohla, aj z toho dôvodu sa na ne vždy teším. Šaty z nich si nakoniec vždy nájdu majiteľku, tak je to dvojitá radosť.“ 

Janka má šťastie, že podporu pre svoju prácu nachádza aj u svojho partnera Radka, s ktorým žije už desať rokov. Vyhovuje jej aj to, že nie je zo šoubiznisu. Mali už naplánovanú svadbu, ale kvôli covidu ju museli preložiť. Hostí by malo byť totiž možno aj tristo. „Ak nezoženiem svadobnú manažérku, ktorá si to celé vezme za starosť, tak to ani robiť nebudem,“ priznáva.

Pandemické obdobie prinútilo mnohých návrhárov prejsť na e-shop, inak to nebolo ani v Jankinom prípade a veľmi sa medzi zákazníkmi ujal. „Je to jedna z najlepších vecí, ktorú sme mohli spraviť. Ľudia tam nájdu úplne všetko a budem rada, ak tam uvidia môj punc – aby poznali, že to je proste Pištejkina tvorba (smiech).“ 

Nádej na ľudskosť

Vyše mesiaca sa zaoberáme udalosťami, ktoré sme poznali len z rozprávania starších ročníkov. Sme vystrašení a naše základné istoty sú otrasené. Ako to celé vníma Jana? „Práve sme boli s priateľom na vytúženej dovolenke v Mexiku, keď sa začala vojna. Každý deň sme sledovali vývoj v amerických televíznych staniciach a musím sa priznať, že som mala nachystaný aj plán B, kam by som utekala s rodinou, ak by prišlo k najhoršiemu. Verím však, že taká situácia nenastane. Akurát si všímam, že nás to všetkých mení.“ Môžeme len dúfať, že k lepšiemu a ľudskejšiemu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.